Ak uvažujeme nad vytvorením videoprezentácie, videomanuálu, video študijnej podpory, tak dodržme niekoľko krokov, ktoré nám ušetria čas a zvýšia kvalitu nášho výsledku.
Začnime tým, že si v rámci každej videonahrávky (seminár, cvičenie, konzultácia) rozvrhneme obsah svojho vzdelávania. Vytvorme si osnovu, kde si pripravíme v PowerPointe ppt slidy, alebo v bodoch, krokoch ako bude vyzerať priebeh nahrávky.
Pre začínajúcich, alebo aj pre tých čo naozaj chcú vytvoriť kvalitný študijný materiál odporúčame vytvoriť scenár. Ten je vlastne od slova do slova napísaný text ku každému bodu osnovy. Jeho kvalitná príprava sa nám vráti pri samotnom nahrávaní, budeme mať menej strihania, zaberie nám to potom menej času. Dôležité je nezachádzať do detailov, tvorme len naozaj doležíte vety. Keď máme scenár pripravený, odporúča sa dať ho prečítať kolegovi, priateľovi, či pochopil, či je mu to zrozumiteľné. Rozumné je predčítať si to nahlas, snažiť sa to naučiť a mať na pamäti fakt, že máme tendenciu písať inak ako rozprávať. Teda pozor na konštrukciu viet, nech to aj v hovorenom slove znie dobre. Nakoniec je dôležité ustrážiť si čas. Odporúča sa vytvoriť radšej viac kratších videonahrávok. Podľa výskumov vo vzdelávacích videách po 6 min rapídne klesá pozornosť. Teda video o dĺžke 10-15 min je optimálne.
Samotná štruktúra takého materiálu by mohla byť nasledovná:
ÚVOD. Každé video by malo na začiatku obsahovať prvok na strhnutie pozornosti. Môžeme využiť tajuplnú otázku, citát, anekdotu, senzáciu, mediálny nadpis, repliku typu odpoveď sa dozviete vo videu. Nasledovať by mohlo naše predstavenie a motivačné „frázy“, čo sa dozvie, načo sa mu to v praxi zíde a pod. Keď sa vzdelávame, prvky humoru sú nenahraditeľné, výskumy potvrdzujú, že humor vo vzdelávacom procese zvyšuje mieru zapamätania, ale pozor, ak sme vyslovene človek, ktorý nevie využiť humor, nerobme to nasilu.
JADRO. Myšlienky je vhodné rozdeliť na sekcie (časti) a túto štruktúru aj vhodne vizualizovať (dať názvy tém celku sekcie vždy na snímku), naznačiť smerovanie napríklad šípkami, uviesť koľký slide z koľkých a pod. Ďalším dôležitým prvkom je stručnosť. Naozaj voliť len základné vety, nenechať sa odviesť od témy. Myslime na to, že pri videoprezentácii máme aj možnosť využiť obrazový materiál. Je vhodné si teda vopred k téme pripraviť fotografie, videá iných významných odborníkov, názory opýtaných, prípadne premyslieť si, či by sa nedala nejaká sekvencia natočiť v exteriéri, priamo v praxi a pod. Snažiť sa učivo dať do sekvencii čo najľahšieho pochopenia (hra, súťaž, anketa). Vo svete je veľmi preferované činnostné učenie, ktorého podstatou je absolvovať činnosť, mať skúsenosť s riešením, absolvovať chybu, hľadať alternatívy, nadobudnuté vedomosti študenta sú vtedy vraj trvácnejšie. Pri videách sa to nie vždy celkom dá, ale hľadajme prvky, ktoré by tento spôsob vzdelávania podporili. Nie len memorovanie bez porozumenia (a naučenie sa správnej odpovede na otázku v teste), najlepšie si to zapätá zapojením čo najväčšieho počtu zmyslov (veľa obrázkov, reálnych situácii, obsah vždy preložiť príkladom). Celá fáza expozície je veľmi závislá od konkrétneho predmetu a od konkrétneho celku, ktorý sprostredkovávame študentovi.
ZÁVER. V tejto fáze sa odporúča sumarizovať, zopakovať hlavné myšlienky, odkaz vidoprezentácie. Vyžiadať spätnú väzbu, motivovať ich k položeniu otázok a vyvolať nasledujúcu diskusiu. Vhodné je uviesť kontakt, prípadne ďalšie úlohy, ktoré študenta očakávajú.